Duben 2008

Všem ženám a mužům

30. dubna 2008 v 23:02 | Olga

Malý chlapec sa spýtal mamy: 'Prečo plačeš?' 'Pretože som žena,' povedala mu. Nerozumiem!' povedal syn. Jeho mama ho len objala a povedala: 'A nikdy ani neporozumieš.' Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca: 'Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?' 'Všetky ženy plačú bez dôvodu,' bolo všetko, čo mohol otec odpovedať. Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumejúc, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa: ' Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??' Boh odpovedal: ' Keď som urobil ženu, musela byt výnimočná. Urobil som jej PLECIA dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie. Dal som jej vnútornú SILU, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa ráz okúsi od svojich detí. Dal som jej TVRDOSŤ, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa. Dal som jej CIT milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo. Dal som jej ODVAHU prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce. Dal som jej MÚDROSŤ, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť stáť vedľa neho bez výhrad. A nakoniec som jej dal SLZU, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek ju bude potrebovať, aby to zvládla. Na tú slzu má naozaj právo, nik nevydrží bez slova toľko ako žena! Krása ženy nie je v šatách, ktoré nosí, v postave, ktorú má, ani v spôsobe akým si češe vlasy. Krása ženy musí byť v jej očiach, pretože tie sú bránou k jej srdcu, miestu, kde sídli láska. ...dajte si veľký pozor, aby ste nerozplakali ženu, lebo Boh počíta jej slzy! Žena vyšla z mužovho rebra, nie z jeho nôh, aby bola pošliapaná, nie z jeho hlavy, aby bola povýšenecká, ale z jeho boku, aby mu bola rovnou... Z miesta pod ramenom, aby bola chránená, a vedľa srdca, aby bola milovaná... Prosím, pošli toto všetkým krásnym ženám, ktoré poznáš. Všetky si zaslúžia našu lásku, za ich trpezlivosť, silu, múdrosť, cit, a vytrvalosť. Prosím, pošli toto všetkým mužom, ktorí ešte nevedia, prečo ženy plačú.


Smutný, ale nádherný příběh

30. dubna 2008 v 23:02 | Olga
Stojí to za prečítanie:
Deň pred Vianocami som sa ponáhlala do supermarketu dokúpiť darčeky,ktoré som nestihla. Keď som uvidela ten dav, prešla ma chuť a začala som si frflať pre seba: "Môžem tu čakať večnosť, nič nestíham,a ešte čo všetko musím vybaviť..." Vianoce začínajú byť čím ďalej tým stresovejšie, keby sa tak dalo celý ten zhon prespať!" Nakoniec som sa predsa len prebojovala do oddelenia s hračkami a začala som nadávať na ceny, premýšľajúc, či sa vôbec moje deti budú s týmito hračkami hrať. Ako som tak blúdila popri regáloch, zbadala som asi 5 ročného chlapčeka, ktorý si k sebe túlil jednu bábiku. Mal strašne smutný pohľad pritom ako hladkal bábiku po vláskoch. Potom sa otočil k jednej staršej dáme spýtajúc sa: "Babi, si si istá, že nemám dosť peňazí, aby som kúpil túto bábiku?" Staršia dáma mu odpovedala:"Vieš aj ty sám, že nemáš dosť peniažkov, zlatúšik." Potom poprosila vnúčika, aby na ňu chvílku počkal, kým sa ešte na niečo pozrie. Rýchlo odišla. Chlapček ešte stále mal v náručí tú bábiku. Nakoniec som sa vybrala k nemu a spýtala som sa ho:"Komu by si chcel kúpiť tú bábiku?" "Túto bábiku chcela moja sestrička na Vianoce zo všetkého najviac, bola si istá, že jej ju Mikuláš prinesie pod Stromček" "Tak keď ju tak chcela, tak jej to Mikuláš určite prinesie." "Nie, nie, tam kde je teraz Mikuláš už nemôže priniesť darčeky. Aby bábiku dostala, tak ju musím dať mamičke, aby jej ju odovzala, keď tam pôjde" Očká mu pri tom ešte viac zosmutneli. "Moja sestrička išla k Ježiškovi, aby bola s ním. A tatino mi povedal, že aj maminka za chvílku pôjde za Ježiškom, tak som si myslel, že by jej tú bábiku mohla zobrať." Potom mi ešte ukázal jednu milú fotku, na ktorej sa usmieval. "Túto fotku by som jej tiež chcel poslať,aby na mňa nikdy nezabudla. Mám veľmi rád svoju maminku a želám si, aby neodišla, ale tatino hovoril, že že musí odísť, aby mojej sestričke nebolo smutno" Potom sa zase pozrel s tými jeho smutnými očkami na bábiku. Rýchlo som si vybrala peňaženku a nepozorovane som si z nej vybrala peniaze, a povedala som chlapčekovi: "Poď prepočítame tvoje peniaze,čo keď predsa len budú stačiť na tú bábiku?" "Dobre, dúfam, že ich predsa len bude dosť" Rýchlo som pridala k peniažkom ktoré mi podával, tie svoje, tak aby si to nevšimol a začali sme počítať. Bolo dosť peňazí na bábiku a ešte mu aj zostalo. Chlapček zvolal:"Ďakujem Ti Bože, že si mi dal dosť peňazí." Potom sa na mňa pozrel a povedal: "Vieš, včera som poprosil Boha, aby mi dal dostatok peňazí na
bábiku, aby ju mohla maminka zobrať sestričke, a on ma vypočul!!! Ešte som chcel kúpiť maminke jednu bielu ružičku, ale to som sa už neodvážil žiadať od Boha. Ale on predsa len mi dal viac, aby som mohol kúpiť aj bábiku aj ružičku. Vieš, maminka má veľmi rada biele ruže." O pár minút sa chlapčekova babička vrátila a odišli. Po stretnutí s chlapčekom som pokračovala v nákupoch, ale už v zmenenej nálade, stále som na neho musela myslieť. Potom som si spomenula na článok, ktorý som čítala pred dvoma dňami.Písalo sa o opitom šoférovi, ktorý havaroval s iným autom, v ktorom
sedela mladá žena so svojou dcérkou. Dievčatko na mieste zomrelo a matka bola v kritickom stave. Dva dni po mojom stretnutí s chlapčekom som si prečítala článok, ktorý oznamoval, že chlapčekova mamina zomrela. Bežala som do kvetinárstva a kúpila som kyticu bielych ruží a vybrala som sa na pohreb. Na mieste, kde sa môžu príbuzný naposledy rozlúčiť so svojou najmilšou,ležala mladá žena v truhle, v ruke mala kyticu bielych ruží, vedľa seba mala položenú chlapčekovu fotku a bábiku. S plačom som opustila cintorín, s pocitom, že sa môj život zmenil. Láska, ktorú chlapček cítil k svojej maminke a sestričke bola nepredstaviteľná. A jeden opitý vodič mu za stotinu sekundy zobral maminku aj sestričku, ktoré tak veľmi ľúbil.

Nádherný príbeh:)

30. dubna 2008 v 22:55 | Olga

Tento príbeh je nádherný. Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa: ,,Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?,, Chirurg odvetil: Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil. Anna sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde si bol Bože, keď ťa môj syn potreboval?,, Chirurg odvetil: "Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu? Jedna zo sestričiek za o pár minút vyjde.,, Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy. ,,Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?,, pýtala sa setra. Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne. ,, Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala nie, ale Tomáš povedal, mami, ja už to telo nebudem potrebovať keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja.,, Pokračovala: Môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol.,, Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby. Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa až od únavy zaspala. Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený list. V liste stálo: Drahá mamka, Viem že ti budem chýbať, ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem, alebo prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba aby som ti povedal,, Mám Ťa rád.,, Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac. Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš. Nesmúť nado mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha otca! A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal Zbohom a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list sa tuším volá Gabriel. Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?,, Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými jeho deťmi. Mami, nik iný nemôže vidieť čo som ti napísal, len ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super? Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života. Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude vynikajúce. Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je, čo? Podpísané s láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa. ( pozrime sa, či satan túto správu zastaví.) Venuj svojich 60 sekúnd a pošli správu ďalej. Do jednej hodiny budeš dôvodom, aby sa veriaci pomodlili k Bohu jeden za druhého. Potom si sadni a pocítiš silu Ducha svätého pracovať v tvojom živote, pretože urobíš niečo, čo Boh miluje. A ak si už na úplnom dne, Boh má vždy dačo pre teba...